Snažím sa (najčastejšie) vyhýbať výrokom, ktoré znejú ako "toto jedlo bude určite chutiť každému!" Nehádam sa, nie vždy to vyjde, lebo jedlo je pôžitok, chutné jedlo a pôžitok z neho je radosť (aj malý), ale s radosťou, ako viete, chcete potešiť ostatných (aj keď to musíte urobiť nútene objednať).
Ale kde som ja a kde sú Taliani, ktorí vyrábajú cestoviny (cestoviny na náš štýl).
Skupina Barilla zorganizovala buď stretnutie alebo predstavenie (digitálne, ako je dnes zvykom), na ktorom profesor Florentská univerzita a prezident Talianskej spoločnosti senzorických vied Herminio Monteleone povedali – cestoviny sú to, čo každému sa to páči!
Vzápätí o tom napísal magazín La cucina italiana. No ako by to mohlo byť inak? Práve u nás je „ruská kuchyňa hnusná, cudzinci z nej omdlievajú“ a s nimi – dávate agresívne kampane talianskej kuchyne do najodľahlejších kútov zeme as hrdosťou.
Ako, ľudia možno nejedia mäso, ľudia nemusia jesť ryby, ľudia nemusia mať radi sladkosti – ale nikdy sa nevzdajú cestovín. Nech sa páči, cestoviny majú sladkastú chuť, ku ktorej máme predispozíciu už od malička a omáčky jej dodávajú odtiene a teda všetky cestoviny, ramen!
Klasické recepty ako špagety s paradajkovou omáčkou, carbonara či linguini s pesto omáčkou si podľa toho istého profesora podmania takmer každého.
A tak som si prečítal ten článok a pomyslel som si: Nepatrím do kategórie „takmer všetko“, alebo možno, aké iné problémy mám?
Keď je na výber z viacerých možností obeda/večere, kde hlavnú rolu hrá mäso/ryba a zelenina, cestoviny budú, ehm...no, až na poslednom mieste. Dokonca veľmi kvalitné. Aj s omáčkou. Dokonca varené podľa všetkých pravidiel.
Necítim zbožnosť a nemám z nej radosť. Áno, môžete variť chutne - ale... tak, že by si ma „podmanil“ ktorýkoľvek z variantov cestovín – nie, niečo také by som si nevšimol. A poznám veľa ľudí, pre ktorých sú cestoviny „no, áno, bez ohľadu na to, ako ich nazývate cestoviny“, pesto je „no, áno, omáčka sa zdá byť famózna, ale poviem vám tajomstvo - ja nie nepáči sa mi to."
Navyše, poviem, mám podozrenie - celosvetová láska k cestovinám, to je z väčšej časti zásluha nie produktu, ale obchodníkov. A také výroky, že napríklad cestoviny milujeme, sú „naprogramované“.
A moja otázka znie – je nás veľa nenaprogramovaných?