Včera v obchode som si uvedomil, čo v chladiacich vitrínach jednoducho tak veľmi chýba
Tavený klobásový syr.
Lacný, a hlavne chutný, bol jedným z najobľúbenejších syrov mnohých... Býval. Aspoň počas môjho detstva. Uzený klobásový syr s rascou alebo iným korením (pamätám si, že to bolo častejšie, bolo to s rascou) znel skvele ako na rannom sendviči, tak aj sólo - so šálkou sladkého čaju alebo kávy.
A teraz klobásový syr vyzerá takto, potom sa mi ho nechce kupovať. A zloženie na štítku pripomína skôr výňatok z učebnice chémie. Nie, je to pochopiteľné - chémia okolo nás, chémia v nás a dokonca aj najprirodzenejší banán pestovaný v epicentre divokej džungle je chémia. Aj bez hnojív.
Zloženie syra s údenou klobásou je však stále strašidelné. Z nejakého dôvodu mi pripomína zloženie pracieho prášku (a prečo - neviem, iba mi pripomína - to je všetko).
Najzábavnejšie je, že klobásový syr, dokonca aj „skorý“ syr vyrábaný podľa GOST a z prírodných produktov, sa v súčasnosti bežne používa na výrobu obfukov. Stretol som sa s poznámkou, v ktorej sa mu hovorilo „syrový démon čias ZSSR“ a „mutant, ktorý dehonestoval syrársky priemysel“.
Fakt nechapem preco.
Výroba syra v Rusku nikdy nebola súčasťou stravovania alebo kulinárskej kultúry. Pred Petrom Veľkým vôbec nevarili tvrdé syry - robilo to čoraz viac mladých, napríklad moderný Adyghe. A preto je hlúposťou túžiť po tom, že naša produkcia Parmigiana Reggiana alebo niečoho iného nevyšla. A vo všeobecnosti je parmezán talianska špecialita; Rusko má už dlho svoju vlastnú (ale nie sme na ňu zvyknutí byť hrdí).
A tavený klobásový syr nie je pochúťka.
Jedná sa o chutný a lacný produkt, ktorý si mohol dovoliť každý. Áno, masový trh. Ale normálne. Nie je veľa ľudí, ktorí si môžu dovoliť konzumovať gurmánske syry pravidelne. A tých, ktorí si na takýchto syroch pochutnávajú, je ešte menej.
Nie, nehádam sa, sú potrebné aj lahodné syry.
Nemali by ste však zabúdať na chutné, lacné a hlavne - kvalitné výrobky.
K nim patrí aj klobásový syr. A teraz z toho zostane len to lacné.
Prepáč.