Je úžasné, koľko švábov súvisiacich s potravinami majú naši spoluobčania. Povedal som už dlho a teraz sa budem opakovať - jedlo sa teraz stalo jedným zo spôsobov, ako preukázať svoju pohodu (finančnú) alebo si dať „status“. Mimochodom, nie vždy rozumné, ale ...
Povedzte mi, čo si myslíte o „brzdách“, teda obede alebo večeri, a možno raňajkách, ktoré sa s vami zbierajú do práce?
Ak mi slúži pamäť, obed sa vezme do práce (alebo do školy) v tej či onej podobe v ktorejkoľvek krajine na svete a nie je to nič „hanebné“. V Japonsku (u nás sa to považuje za jednu z najvyspelejších a najprosperujúcejších krajín) existuje bento, na západe - obedové boxy s vami.
A tu - bol v šoku, keď sa to dozvedel - ukázalo sa, že je tam niečo prinesené so sebou z domu, škoda!
Áno, je to škoda!
Nedávno som o tom čítal na Facebooku - mladá dáma doslova listovala listami a hovorila, aké nepríjemné cíti sa ako v spoločnosti darebákov, ktorí so sebou nosia jedlo, keď je v okolí veľa zariadení pracovné obedy. No, alebo si môžete objednať pizzu a rožky priamo do kancelárie.
- Hanbím sa za nich! Zakričala. - Kedy sa naši ľudia naučia žiť nádherne, ľudsky!
- Ak začnem chodiť na pracovný obed, aby bolo všetko okolo vás krásne, - oponoval jej jeden z komentátorov - potom Ohnem sa, prepáčte, pretože moja strava neslúži na chudnutie, ale na zdravie - nič pikantné, slané, vyprážané, tučný ...
- Vzhľadom na ceny obchodných obedov a hotových jedál s doručením do kancelárie - ďalšia myšlienka - koľko percent z platu zostane pre zvyšok atribútov „krásneho života?
- A tiež ma rozhorčuje tento sovietsky zvyk medzi kolegami! - tretí kričal v čiapkach a dodal, že krajina nikdy nedosiahne úspech, pokiaľ takí zaostalí občania vezú nádoby s domácou pohánkou a rezňami.
Vo všeobecnosti sa v komentároch stalo peklo, Izrael a bitka mlynčeka na mäso a ja som o tom premýšľal ...
Úprimne povedané, niekedy ma na verejných miestach rozčúli vôňa grubov (konkrétne grub, nie jedlo).
Raz po večeri som náhodou navštívil kanceláriu istého úradníka a tá bola nasiaknutá skrz na skrz kyslým duchom boršču s kyslou smotanou. V tomto duchu som sníval o niečom veľmi zatuchnutom (zjavne sa pri príprave použila kyslá kapusta „s vôňou“ a kyslá smotana bola... kyslá. Z tejto návštevy zostali nepríjemné spomienky.
Ale proti jedlu, ktoré aktívne nevonia, nespôsobuje nepríjemnosti ostatným, nemám nič proti. A nemyslím si, že je hanebné jesť to, čo si priniesli z domu.
A ty?