Mimochodom, otázka, ktorá zvyčajne nie je niečím, čo sa obchádza, ale nejako... nie je nastolená, alebo čo. Ak je „hojnosť“ stola z hľadiska počtu jedál častou témou polemík, tak na „podiel“ sa na tieto jedlá akosi nespomína.
V zmysle, do ktorej kategórie patrí na stôl, na ľahké občerstvenie alebo výdatné, "mastné" jedlá, po ktorých - je cítiť vážnu ťažkosť v tele?
Netvrdím, že máme novoročný (a nielen novoročný, ale akýkoľvek slávnostný) stôl veľmi, veľmi uspokojivý. Toto je tradícia. A odišla, zdá sa, z čias, keď bolo hlavné jesť výdatne. A na obyčajných – nie sviatočných – to bolo málokedy možné.
No, cirkevné posty zohrali svoju úlohu.
Ale odvtedy ubehlo veľa času, zmenili sa aj kultúrne tradície (vyvinuli sa alebo degradovali - každý sa rozhodne sám za seba) a zmenili sa aj kulinárske tradície. Navyše sa celkom prirodzene zmenili – po prvé, dopravná sieť sprístupnila jedlá z iných regiónov, po druhé, prakticky odpadli chladiace a iné zariadenia určené na skladovanie potravín sezónnosť.
To znamená, že nemáme dôvod sa nejaký čas postiť (samozrejme, ak nie ste veriaci, ktorý pôsty dodržiava), a potom usilovne jesť mäso, pri ktorom ak ho nezjeme, hrozí, že sa pokazí.
Toto je, zhruba povedané, schematické.
Preto sa vytráca praktický význam „chamtivého stola“. Už sme dobre najedení.
A povedzme si úprimne – organizmy protestujú proti nadbytku ťažkých sviatočných jedál. Zvyšok času nežijú v „hlade po chlade“, sú opotrebovaní civilizačnými výhodami (vredy, pankreatitída, cholecystitída – u mnohých).
tak, aby v popredí, ako pre mňa, boli rovnaké ľahké občerstvenie, ktoré sa pripravuje podľa zásady „nepraskni z obžerstva, ale jedz tak, aby to bolo chutné, uspokojujúce, ale nie tvrdé“.
Áno, ani občerstvenia, ale zvyšok jedál, podľa mňa, čím svetlejšie, tým lepšie.
Co si myslis?