Tu je praktický tip, aby ste nemuseli tortové sušienky namáčať cukrovým sirupom.
Zakaždým, keď pečiem sušienku, nechám ju trochu vychladnúť a potom odložím do chladničky. Mnohí by si mohli myslieť, že som to takto odložil na uskladnenie, ale nie je to tak. Poviem ti prečo.
Tí, ktorí aspoň raz upiekli sušienku na koláč, vedia, že ak sa ju pokúsite hneď nakrájať na koláče, sušienka sa „zlomí“ a silno sa rozpadne. Je to spôsobené tým, že počas pečenia sa vnútri stredu hromadí vlhkosť a okraje vysychajú. Prečo?
Je to jednoduché. Keď cesto vo forme vstúpi do rúry, postupne sa zahrieva: od okrajov do stredu. Mimochodom, preto sušienka často stúpa ako „šmýkačka“. Z rovnakého dôvodu by sa mala pripravenosť sušienky kontrolovať v strede, a nie na okrajoch.
Po upečení sušienku vyberieme a necháme vychladnúť. V tomto čase začne z horúceho sušienka odchádzať vlhkosť. A kým začneme zbierať koláč, sušienka tak vyschne, že sa musíme uchýliť k jej namočeniu so sirupom.
Ale vďaka tomu, že sušienku zabalím do plastu, nikdy ich nenasýtim a vždy sú mokré. Ako sa to stalo?
Hneď po upečení nechám keks mierne vychladnúť, potom ešte teplý keks zabalím do potravinovej fólie v kontakte a tak, aby nezostali medzery. Potom som to dal na 3-4 hodiny do chladničky.
Zatiaľ čo sušienka chladí v chladničke, vlhkosť, ktorá sa nahromadila v strede, sa postupne distribuuje po celom objeme sušienky. Priľnavá fólia zabraňuje jej odparovaniu. Je dôležité, aby bol sušienka pevne zabalená, inak sa na fólii vytvorí kondenzácia v dôsledku poklesu teploty.
Pred zostavením koláča vyberiem sušienku z alobalu a nakrájam ju na koláče. Ľahko sa krája a nedrolí sa. Koláče sú hladké a upravené, a hlavne vlhké.
Vedeli ste o tejto metóde?